Az iskoláról Kapcsolat
Menü:

Menü:

    Városunk Galánta

    Galanta - Galánta

    Galánta rövid történelme

    ŐSKOR

    Galánta történeleme egészen az őskorig nyúlik vissza. A város kataszterében és környékén végzett régészeti ásatások bizonyítják, hogy ez a vidék már a neolitikumban lakott volt. Az itt élő ember megélhetésének fő forrása a mezőgazdaság volt. Számos temetkezési hely bizonyítja, hogy Galántán és  környékén számos törzs, nép váltotta egymást.

                ÓKOR

    Az ókor végén lejátszódó népvándorlás során Galánta területén több népcsoport is megfordult: kelták, avarok, germánok, majd megérkeztek a szlávok és végül a magyarok.

                KÖZÉPKOR

    Galánta neveírásos alakban először a pannonhalmi apátság birtokösszeíró oklevelében maradt fenn. Ez az oklevél IV. Béla parancsára 1237-1240 között keletkezett. A Galánta név a régi időkben sokkal nagyobb területre vonatkozott, mint maga a város kiterjedése.  E terület nagy része a pannonhalmi apátság tulajdonát képezte, de voltak itt királyi tulajdonban levő birtokok is.

    Galánta történelmének meghatározó eseménye volt, amikor a terület egy része az Eszterházy család tulajdonába került 1421-ben. A család két gyönyörű, ma már  műemléknek számító kastéllyal gazdagította a város építészeti remekeit.

    A 15.századtól bizonyítható, hogy  a Borsi, Bessenyei és a Balogh család is birtokokkal rendelkezett Galánta területén. Az Eszterházyak és a Baloghok a ,,de Galanta,, előnevet is használták.

    A 16. századtól bővült a tulajdonosok köre: az Agyaras, a Csomos, a Fekete család is birtokhoz jutott Galántán. Ettöl a századtól már nemesi városként említik Galántát az írások.

    A törökvilág idején 1530-ban a várost is lerombolták a török csapatok.

    1564-1570 közt a város vásártartási jogot kapott, és Galántát oppidumi – mezővárosi rangra emelték. 1635-ben II.Ferdinándtól a város évenkénti négy vásár megrendezésének jogát kapta az eddigi két vásár helyett. Az első vásárt Gergely pápa napján, a másodikat pünkösd szerdáján, a harmadikat Szent István napján, a negyediket Szent Borbála ünnepén rendezték.

    ÚJKOR

    A 18. század elején  a városnak egy utcája volt két sor házzal. A házsor a kastélynál kezdődött, az egyik oldalon 25 a másikon 33 ház volt található. Az Eszterházy család székhelye az Alsónebojsza felé vezető út mellett volt. A templom a városon kívül, a Papdombon állt.

    Galántának már a 16. században volt iskolája, a 17. században kórháza, szegényháza és néhány vendéglője is működött a városban. A 18.században fellendült a céhi termelés, csizmadiák és vargák tevékenykedtek a városban. A 18. században a város életében jelentős szerephez jutottak a zsidók, akik még zsinagógát is építettek maguknak. Vendéglőt, szeszfőzdét, mészárszéket is működtettek.

    Galántán a 18. század végén 98 ház volt 1479 lakossal. 1797. június 22-én ünnepélyes keretek közt rakták le a katolikus templom alapjait, melynek építöje Scherhauffen Szilveszter szenci építész volt. A templomot 1805-ben szentelték fel Szent István tiszteletére.

    A 19. században több hivatal is működni kezdett a városban: járásbíróság, adóhivatal. A vasútnak köszönhetően a város bekerült a Bécs – Budapest útvonalba. A vasútállomás épületét Hanzl József tervei alapján 1899-ben kibővítették. A 19. század hatvanas éveitől a posta is működött sőt pénzintézetek is alakultak a városban. Itt székelt a szolgabírói hivatal, a járásbíróság, a telkkönyvi ügyviteli hivatal és az adóhivatal is.

    1912-től megkezdte működését a mozi is. A sportélet is egyre élénkebb lesz: atlétikai versenyeket, teniszversenyeket rendeztek, majd megépült a kuglipálya is.

    A kultúrális élet is nagyon élénk volt a városban, gyakran került sor színházi előadások bemutatására, az embereket a környékszerte híres cigányzenekar szórakoztatta. 1896-tól újságot is megjelentettek Galántán.

     LEGÚJABB KOR

    1918-tól Galánta, az Osztrák Magyar Monarchia szétesése után Csehszlovákiához került.

    A második világháború során a várost ismét Magyarországhoz csatolták, majd a háború után a visszaállított Csehszlovákia része lett.

    A háború után gyökeresen megváltozott  város arculata: újra rendeztek vásárokat Galántán, megépültek az első emeletes lakóházak, új üzemek kezdték el működésüket.

    Az utóbbi néhány évtizedben a város a felismerhetetlenségig megváltozott. Új lakónegyedek épültek, újabb és újabb üzemek alkultak, bővült az üzlethálózat, felújították a város kultúrtörténeti emlékeit.

     

    A Szent István római katolikus plébánia templom

    1797 és 1805 között épült klasszicista stílusban. Építője Scherhauffen Silvester szenci építész volt. Később barokk stílusjegyekkel egészítették ki – lásd a homlokzaton látható szentek szobrait.

     

    A neogótikus kastély

    1633-ban eredetileg reneszánsz stílusban épült, majd 1736-ban barokk stílusjegyekkel látták el. Mai neogótikus formáját 1861-ben átépítés során nyerte el. 1921-ben az állam megvásárolta a kastélyt az Esterházy családtól, előbb hivatalok működtek itt, majd polgári iskola.

    A második világháború idején a hozzáépített teraszrész megsérült, ezért lebontották. Jelenleg a kastély nagyon romos állapotban várja jobb sorsát.

     

    A reneszánsz kastély

    1600körül építették az Esterházyak. Egy időben a törökök támadás kivédése érdekében vizesárok és falalk vették körül, melyeket késább eltávolítottak. A kastély  a 19. század második felétől gazdasági célokra szolgált. A 1980-as évek végén a műemlékvédők sikeres közbenjárása következtében elkezdődött a kastély felújítása. Legértékesebb építészeti vonása az aranymetszés szabályaihoz igazodó alaprajz.

     

    A vasútállomás

    Épületét 1899-ben Hanzl József  szenci építész irányításával kibővítették.

     

     

     

     Mesto Galanta - krátke dejiny

    Galanta leží v strednej časti juhozápadného Slovenska, a je významným administratívnym, kultúrnym a dnes aj priemyselným centrom rovnomenného okresu. Mesto prešlo počas uplynulých stáročí mnohými zmenami, ktoré ovplyvnili jeho dnešnú tvár, podobu.

    Začiatky dejín dnešného katastra Galanty siahajú ďaleko do najstaršej minulosti, do obdobia praveku . Či oblasť a okolie Galanty bolo osídlené v prvých dvoch etapách praveku, v dobe paleozoika a mezozoika nie je isté, lebo nemáme archeologické nálezy, ktoré by tento fakt doložili, ale  veľmi dobré prírodné podmienky, ktoré tu existovali určite sem priľákali pravekého človeka.

    Archeologické nálezy dokazujú , že intenzívne osídlenie územia Galanty začalo už od konca mladšej doby kamennej, neolitiku. Spočiatku to boli predovšetkým vyvýšené prirodzené útvary, pieskové pokrovy, terasy v blízkosti vodných tokov Šárdu a Derne – bývalých ramien Váhu.

    Nájdený archeologický materiál dokazuje pestovanie kultúrnych plodín, chov domácich zvierat, výrobu hladených kamenných nástrojov, stavbu už trvalých obydlí a výrobu keramiky. Veľa fragmentov keramiky zo spomínaného obdobia bolo nájdené v chotári Nebojsy.

    Z doby medenej bohužiaľ archeologické fragmenty sa nám nezachovali. V staršej dobe bronzovej na tomto území sa v krátkom období vystriedalo toľko kultúr ako nikde inde v susedných oblastiach. O tom svedčia najmä pohrebiská tu žijúcich ľudí. Medzi najvýznamnejšie lokality patrí kostrové pohrebisko v chotári  Matúškova. V hroboch sa našla keramika rôznych tvarov a druhov, bronzové ihlice, náramky, drôtené náušnice, prstene.

    Časový úsek od mladšej doby bronzovej po mladšiu dobu železnú nemáme doložený archeologickými prameňmi.

    Vývoj v dobe železnej bol do značnej miery ovplyvnený expanziou Keltov. O ich kultúre dozvedáme tiež z pohrebísk. Najvýznamnejším nálezom je pohrebisko v chotári Nebojsi. Našli sa tu časti výzbrojov keltských bojovníkov.

    Z obdobia po zmene letopočtu, ktoré predstavuje doba rímska a sťahovanie národov máme zatiaľ len málo nálezov. Určite bolo to územie obľúbené aj v tomto období, lebo v okolí lokality Galanty sa našlo nespočetné množstvo archeologických fragmentov z doby rímskej.

    Na začiatku stredoveku v 5. a 6. storočí prebehli  hlboké spoločenské a etnické premeny v celej strednej Európe, vtedy sa objavili na našom území prvé slovanské rody. Slovania sa na juhozápadnom Slovensku usadzovali v nížinnom teréne, v povodí Váhu a Nitry. Svedčia o tom zase predovšetkým pohrebiská starých Slovanov. Medzi najvýznamnejšie pohrebiská z tohto obdobia možno zaradiť žiarové pohrebisko v chotári Matúškova. Treba poznamenať , že názov mesta má slovanský pôvod. Pôvodný slovanský názov Golęta označoval rodový kolektív žijúci pospolu v jednej osade.

    V druhej polovici 6. storočia sa juhozápadné Slovensko dostalo do priameho styku s Avarmi. Ich prítomnosť dokladá pohrebisko pri neďalekom Čiernom Brode. Takýmto príkladom je aj kostrové pohrebisko z 9. storočia, ležiace severozápadne od obce Hody. V hroboch sa našli nádoby, železné nožíky, britva a záušnice.

    Na konci 9. a na začiatku 10. storočia nastali ďalšie historické zmeny, ktoré súviseli s príchodom starých Maďarov na naše územie. O postupnom zaujatí juhozápadného Slovenska starými Maďarmi nás najlepšie informujú ich pohrebiská. Vybavenie hrobov bolo veľmi bohaté, našli sa v nich  pozlátené strieborné retiazky, pletené nášivky, strieborné drôtené levedské náušnice, pásikové vybíjané prstene a železné nožíky.

    O ďalšom postupe osídlenia oblasti Galanty v stredoveku nás už informujú aj písomné pramene, na základe ktorých môžeme sledovať ďalší vývoj života v tomto regióne. Najstaršia písomná správa o Galante sa zachovala v listine, ktorá bola napísaná z príkazu kráľa Belu IV.  v rokoch 1237-1240 a opisuje majetky Pannonhalmského opátstva, okolie Galanty je tu spomenuté ako,, villa Galanta“. Územie Galanty sa vtedy skladalo prinajmenšom z troch časí. Po vpáde a odchode Tatárov toto územie malo niekoľko majiteľov, až nakoniec – a tento okamih patrí medzi najdôležitejšie momenty v dejinách Galanty – Galantu získala rodina   Esterházyovcov v roku 1421. Rodina Esterházyovcov postavila v meste dva kaštiele, jeden renesančný a jeden neogotický.

    Okrem Esterházyovcov už v 15. storočí, ale pravdepodobne aj skôr, mali tu majetky aj Borsiovci, Bessenyeiovci a Balogovci. Popri týchto rodinách už v 16. storočí sa stretávame v Galante aj ďalšími šľachtickými rodinami. Majetky tu mali Agyarasovci, Csomosovci, Feketeovci ale ja ďalší.

    Galanta sa stala mestom roku 1570. Podobne ako ostatné mestečká na okolí, aj Galanta získala výsadu na konanie jarmokov. Najprv to boli dva jarmoky ročne, kým v roku 1635 dostalo mesto od kráľa Ferdinanda II. Ďalšiu výsadnú listinu, ktorou sa povolilo Galanťanom konanie štyroch výročných jarmokov. Prvý z jarmokov sa konal na sviatok pápeža Gregora, druhý v stredu na Turice, tretí na sv. Štefana a štvrtý na sviatok sv. Barbory.

    V 16. a 17. storočí, počas tureckých nájazdov Galanta bola značne spustošená, lebo mesto ležalo akurát pri ceste smerom na Bratislavu a Viedeň.  Pokojnejšie časy pre Galantu nastali až v druhom desaťročí 18.storočia , po skončení protihabsburského povstania Františka Rákocziho II., ktorého bojové akcie sa taktiež dotkli mestečka a okolia. V tomto období Galanta mala ešte len jednu ulicu s dvoma radmi domov, na jednej strane ulice bolo 25 a na druhej strane 33 domov.

    Vďaka cieľavedomému pôsobeniu členov už spomenutej rodiny Esterháziovcov sa mestečko postupne zmenilo v 17.-18. storočí.. Od 17. storočia tu existovala aj nemocnica a samozrejme aj niekoľko hostincov. Mesto so svojimi dvoma kaštieľmi je spomenuté aj v slávnom diele Mateja Bela, v Notiti-i Hungariae novae historico-geographica. Esterháziovci boli veľkými milovníkmi hudby, preto prizvali do svojich kaštieľov svetoznámych hudobníkov-skladateľov, sám Joseph Haydn viackrát vystupoval v Galante. Esterháziovci boli horlivými katolíkmi, preto nitriansky biskup, Imrich Esterházy dal roku 1741 postaviť barokovú kaplnku, ktorá bola zasvätená Sedembolestnej Panny Márie. Rímskokatolícky farný kostol sv. Štefana kráľa bol postavený v rokoch 1797-1805 tiež značnou pomocou Esterháziovcov.  

    Pomerne najvernejší obraz o štruktúre obyvateľstva v Galante podáva jozefínsky súpis ľudu z roku 1787. Podľa neho bolo v Galante 98 domov, v ktorých žilo 1479 obyvateľov, z nich 1172 kresťanov a 307 Židov. Židia sa sem nasťahovali v priebehu 18. storočia a zohrali významnú úlohu v rozvoji remeselníctva a obchodu mesta 

    Po roku 1848 Galanta dostala do nových dimenzií, lebo sa stala  administratívnym  centrom celého okolia. Pôvodná dvojradová Hlavná ulica bola rozšírená o vedľajšie ulice, na ktorých vznikali nové obytné ale aj verejné budovy. V roku 1850 Galantu pripojili k železničnej trati Budapešť-Štúrovo-Nové Zámky-Galanta-Bratislava, v roku 1883 otvorili trať Galanta – Sereď , a tak Galanta sa stala železničným uzlom. Železničná stanica bola postavená roku 1850, a preslávila sa tým, že tu býval sedem rokov so svojimi rodičmi slávny maďarský skladateľ, Zoltán Kodály Spomienky na detstvo a tunajšie ľudové piesne ho viedli ku skladaniu diela Galantské tance. Toto hudobné dielo preslávilo Galantu po celom svete.

    V mestečku už v 60-tych rokoch minulého storočia existovala pošta. Hospodársky rozvoj podnietil aj zakladanie peňažných ústavov. Už v roku 1864 bola v Galante zmenáreň a v roku 1873 bola založená Galantská sporiteľňa, v roku 1908 aj Galantská národná banka a Úverová spoločnosť.

    Prvá svetová vojna nepriniesla väčšie premeny v Galante. V zmysle mierových dohovorov po prvej svetovej vojne sa stalo mesto súčasťou nového štátu  -  Československa.  Prvé roky po vzniku Československej republiky sa vyznačovali len menšími zmenami. Galanta zostala okresným mestom. Charakteristické na toto obdobie je otvorenie niekoľkých nových ulíc. Vybudovali svoje sídla  hospodárske spoločnosti,  z ktorých vyniká najmä Družstvo Hanza.

    V rokoch 1938-1945 Galanta bola pripojená k Maďarsku.  Mesto ležalo tesne na hranici Maďarska a Slovenska. Druhá svetová vojna priniesla pre mnohých obyvateľov veľké utrpenia. Židia, ktorí tvorili vysoké percento obyvateľov mesta boli násilne deportovaní, a mnohí z nich sa stali obeťami fašizmu. V decembri 1944 z poškodeného lietadla padli na galantský kaštieľ uvoľnené bomby. Po skončení druhej svetovej vojny z Galanty bolo vysídlených 184 osôb maďarskej národnosti a majetky mnohých obyvateľov boli skonfiškované. Po odstránení vojnových škôd sa začala nová etapa v histórii mesta. Stalo sa to najmä po roku 1960, keď sa mesto stalo okresným sídlom novovytvoreného veľkého galantského okresu.  Vybudovala sa nemocnica, nové sídliská a verejné inštitúcie. Vykonali sa prvé kroky k spriemyselneniu mesta. Postupne začali svoju činnosť Galantské stolárske družstvo, Slovodev, Kovové závody, Továreň obrábacích strojov, Okresný priemyselný kombinát, Okresný priemyselný podnik, Medos a ďalšie. V súčasnosti väčšina týchto podnikov už nefunguje alebo vyvíja inú činnosť. Medzitým pripojili k mestu okolité dediny: Hody, Nebojsu, Javorinky a Matúškovo. Kým počet obyvateľstva v roku 1910 bol 3274, roku 2001 už 16 365, čo znamená päťnásobný nárast.

    Čo sa týka školstva, z písomností dozvedáme, že roku 1847 malo mesto jedného učiteľa. Roku 1887 postavili novú katolícku školu s troma triedami a telocvičňou. Od 60-tych rokov existovala v meste  aj židovská škola. Po prvej svetovej vojne začala svoju činnosť dvojročná učňovská škola. Roku 1931 otvorili občiansku školu. Vyučovanie na gymnáziu sa začalo roku 1946. Dnes má Galanta štyri základné školy, dve gymnáziá a štyri odborné stredné školy.  

    Počas posledného storočia tvár Galanty  postupne zmenila na nepoznanie. Boli to zmeny najčastejšie pozitívne, ale bohužiaľ necitlivým a neodborným zásahom do pôvodnej architektúry Hlavnej ulice a najmä zbúraním barokovej kaplnky stratila Galanta časť svojej identity a histórie. Našťastie barokový oltár kaplnky bol zachránený a premiestnený do svätyne rímskokatolíckeho kostola. V osemdesiatych rokoch 20. storočia sa rozmýšľalo aj o zbúraní renesančného kaštieľa, čomu sa nakoniec podarilo  predísť, dokonca budovu zreštaurovali a dnes patrí medzi historické rarity mesta.